Agentúra Public Relations SR

Štátny znak Slovenskej Republiky
Etický kódex novinár v saku

Etický kódex novinárov

Ústava Slovenskej republiky garantuje občanom právo na informácie aj slobodu prejavu. Nový tzv. tlačový zákon však prichádza na svet veľmi zložito a pomaly (v roku 2000 novinári venovali viac energie zastaveniu prijímania návrhu tlačového zákona z dielne HZDS ako presadzovaniu nového), jeho vytvorenie je v pláne legislatívnych úloh Ministerstva kultúry pre rok 2001 (skupina poslancov podala v januári 2001 v NR SR modifikovaný návrh zákona z dielne Slovenského syndikátu novinárov).

Niekoľkokrát novelizovaný starý zákon (81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch) a v elektronických médiách nový zákon 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii) zatiaľ v podstate umožňujú novinárom vykonávať slobodne ich povolanie. Po zmenách, ktoré priniesol november 1989, si zároveň novinári začali uvedomovať zmenu svojho postavenia v demokratickej spoločnosti a zodpovednosť, ktorá im z profesie novinára vyplýva. Snem Slovenského syndikátu novinárov schválil 19. 10. 1990 Etický kódex, ktorým sa prihlásili k tradíciám demokratickej európskej novinárskej praxe.

Žiaľ, slovenská prax je od tej európskej ešte ďaleko, rovina etiky ostáva zatiaľ len v rovine osobnostného rozmeru konkrétneho novinára, neexistuje spoločenský tlak či stavovská novinárska profesionálna česť, ktorá by novinársku etiku chránila alebo presadzovala. Súčasná slovenská žurnalistika sa rozchádza s deklarovaným kódexom vo viacerých veciach:

Nie je neobvyklé, že majiteľ média požiada novinára o spracovanie materiálu "na objednávku" - napríklad o spoločnosti, ktorá je klientom daného média (hoci podľa kódexu SSN novinár "...má právo i morálnu povinnosť odmietnuť uverejniť informáciu, o ktorej vie, že je nepravdivá, polopravdivá (skreslená), špekulatívna, neúplná, či komerčne zameraná (tzv. skrytá inzercia)".

V redakciách bežne pracujú novinári, ktorí sú k svojim článkom priamo alebo nepriamo motivovaní záujmovými skupinami a vedenie redakcie nezasiahne. Kódex hovorí: "Novinár nesmie zo zištných dôvodov presadzovať súkromné a subjektívne záujmy, nepodpisuje vlastným menom výtvory, ktoré sú obchodnou reklamou či platenou inzerciou." Zároveň hovorí, že "zneužívanie profesie, prípadne média pre osobný alebo skupinový prospech (...) sa považuje za najväčšie profesijné previnenie".

V prípade, že novinár narazí na háklivý problém, môže sa mu stať, že ostane vo svojom "boji" sám, okrem iného aj preto, že médiá dnes často nútia novinárov pracovať na zmluvy a nezamestnávajú v riadnom pracovnom pomere (hoci podľa kódexu má novinár právo, "aby jeho priamy nadriadený a vydavateľ využili na jeho ochranu všetky zákonné a dostupné prostriedky, vrátane ochrany jeho práva použiť autorský pseudonym").

Ak sa bráni dotknutá osoba proti článku, ktorý ju nejako poškodil, zvyčajne zvažuje redakcia a dotknutý novinár len pravdivosť použitých faktov, nie napríklad pravdivosť súvislostí, do ktorých boli fakty zasadené (aj keď kódex opäť hovorí: "Novinár urobí všetko potrebné, aby verejnosti podával informácie pravdivé, overené a odborne fundované. Pravdivosť informácií predpokladá, že fakty ako aj ich základ sa podávajú čo najobjektívnejšie, v ich pravom kontexte, bez skresľovania a zamlčovania súvislostí a s primeraným uplatnením tvorivých schopností novinára.").

V prípade, že novinár vo svojom materiáli narazí na skutočnosti, ktoré sa môžu týkať klienta - inzerenta daného média, môže sa mu stať, že majiteľ média ho požiada, aby daný materiál neuverejnil (hoci kódex hovorí, že "zodpovednosť novinárov voči verejnosti má prednosť pred akoukoľvek inou zodpovednosťou, najmä pokiaľ ide o ich zamestnávateľov a štátnu moc").

Pre mnoho ľudí s konkrétnymi skúsenosťami spolupráce s "profesionálnymi" novinármi, ktorí sú schopní nahrávať si výpovede bez súhlasu dotknutej osoby, znie ako rozprávka časť kódexu, ktorá uvádza, že "novinár preberá zodpovednosť za všetko, čo uverejní. Bez súhlasu príslušnej osoby nesmie písať tak, aby zasahoval do jej súkromného života, nesmie znižovať jej dobré meno, pokiaľ osoba sama nepostupuje protizákonne a nevzbudzuje pohoršenie. Neuverejní rozhovor, ak si to osoba neželá, vyhovie jej, ak chce výpoveď autorizovať. V záujme objektívnosti usiluje sa v štádiu prípravy alebo realizácie svojho diela dať slovo všetkým zainteresovaným".

Autor:

Zuzana Mistríková, Milam Žitný

Úloha médií v boji proti korupcii, etika v médiách, korupcia v médiách

Transparency International Slovensko