Slovensko to po celú svoju existenciu nemalo jednoduché, bolo utláčané okolím a nedokázalo sa brániť. Väčšina sveta bralo Slovensko ako najnižšiu triedu úrovne, avšak kultúra ktorá sa zachovala pod Tatrami a pri brehoch riek, vybíja dych. Nie len že má svoj vlastný typ architektúry, tanca či jedla, ale aj oblečenia a piesní.
Tradičná ľudová kultúra sa spája viac s obyčajnými roľníkmi a chudobnými ľuďmi z dediny, než s vysokou šľachtou. Predsa len, práve tá nemala žiaden čas  na tvorbu spoločnej kultúry. Väčšinou sa venovala práve vonkajším záležitostiam a snažila sa napodobňovať iné kultúry.

kroje

Asi jednou z najhlavejších kultúrnych zložiek je folklór. Ten predstavuje širokú škálu aktivít ako spev, recitovanie, divadelné predstavenie, hranie na tradičný hudobný nástroj a hlavne tanec. Jednou zo zaujímavostí je, že aj napriek malej rozlohe Slovenska je rôznorodosť neskutočne široká čo sa folklóru týka. Každý kraj či dedina má svoje vlastné kroje, typické jedlá a mnoho iného.

seník

Kultúru tejto krajiny sprevádzajú ale aj hádanky, porekadlá, pranostiky a tradície. Keďže Slovenská republika je krajina s vierou v Boha, mnoho sviatkov sa odvíja práve od náboženstva. Medzi známe sviatky, alebo lepšie povedané obdobia patria aj Fašiangy. Jedná sa o obdobie plné zábavy, kedy si každý chce užiť, a osláviť koniec krutej zimy. V tomto období sa tancuje a robí sa aj tradičná zabíjačka. Veľká Noc je pre každú krajinu iná, no na Slovensku predstavuje šibačku dievčat a žien s vŕbovým prútikom, a oblievanie so studenou vodou. Od dievčat potom dostanú chlapci výslužku v podobe kraslice či čokoládového zajaca ako symbol jari.
No a tradičné slovenské jedlá je hriech nespomenúť. Určite už každý ochutnal bryndzové halušky, ktoré sú neskutočnou pýchou Slovenska, rovnako tak aj samotná bryndza, kyslé mlieko či kyslá kapusta.