Pre niekoho je kultúrne sa vzdelať nevyhnutná a neodmysliteľná vec, pre druhého je to niečo bezvýznamné a nechcené. Prečo by sme sa teda tomu nemali brániť? Nikto z nás nevie presne z kadiaľ sme sem prišli, pretože nemáme hmatateľné dôkazy. Ale to čo máme, by sme mali poznať, aby sme mohli hovoriť o tom, čo by mohlo a nemohlo byť. Bez vetra sa predsa ani konár nepohne. Tým sa myslí, že bez toho,aby sme poznali to kto sme, musíme poznať to z kadiaľ pochádzame, kde sa nachádzame a kde sú naše korene. V akej krajine bývame, čo sa tu robí, čo je pre ňu typické, to všetko nás nejako ovplyvňuje a tvorí to našu osobnosť a bez poznania tohto, budeme, ako stroje bez duše. Náš folklór, naše zvyky, či už stále uctievané, alebo len tie ktoré uvidíme na starých fotografiách, sú našou súčasťou. Robili ich naši predkovia a ich to ovplyvnilo a tým, že mi sme vzišli z nich, aj v nás koluje tá krv, ktorá bola ich.Veľkonočné vajíčka.jpg
Minulosť je naša pamäť a nemôžeme sa jej len tak vzdať. Kultúra je to čo vytvoril človek a do toho patrí absolútne všetko, čo robíme, čo máme, ako hovoríme, či ako sa obliekame. Taktiež sa hovorí, že kým nepoznáme minulosť, nemôžme pochopiť budúcnosť. A na tomto je taktiež nejaká pravda. Veď, akoby sme mohli porozumieť niečomu, čomu nerozumieme d hĺbky? A práve preto je nutné sa vzdelať v tejto oblasti. Aby sme pochopili nie len seba, ale aj druhých a aby sme vedeli, že každý z nás z niekadiaľ pochádza a niečo si zo sebou prináša. V každom kraji máme iné zvyky a každý národ ma zase svoje. Treba byť ohľaduplný a empatický. Neodsudzovať, ale prijímať názory iných. A to všetko spadá pod krídla tohto odvetvia, ktoré je tu, bolo a stále bude.Folklórne dievčatá.jpg
S každou vecou, ktorú vytvoríme a s každým slovom ktoré povieme ju sami tvoríme. Preto musíme myslieť na to, čo po sebe zanecháme, ako odkaz pre budúce generácie, ktoré sa o našich zvykoch budú jedného dňa učiť z knihy a budú sa z nich chcieť poučiť, či inšpirovať.