Agentúra Public Relations SR

Štátny znak Slovenskej Republiky
Televízne štúdio súkromné médiá

Médiá na Slovensku

Situácia slovenských médií

V oblasti elektronických médií je na Slovensku vytvorený tzv. duálny systém, ktorý by mal občanovi garantovať dva na sebe absolútne nezávislé zdroje informácií. Jeden prostredníctvom súkromných rozhlasových a televíznych staníc, druhý prostredníctvom verejnoprávnych elektronických médií.

Súkromné rozhlasové a televízne stanice musia splniť isté kritériá na získanie licencie na základe ktorej môžu vysielať. Licencie udeľuje Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá je volená Národnou radou Slovenskej republiky (v doterajšej histórií vždy viac na politickom, ako na odbornom princípe), a ktorej rozhodnutia boli v doterajšej histórii viackrát podozrievané z politickej, prípadne inej závislosti.

Nový zákon o vysielaní a retransmisii (308/2000 Z. z.) stanovil, že všetky hlasovania Rady (okrem voľby predsedu a podpredsedu) musia byť verejné, čo posilňuje konkrétnu osobnú zodpovednosť členov Rady za ich rozhodnutia a zužuje priestor na prípadnú korupciu.

Závislosť od distribúcie médií

Závislosť od distribúcie

Nezávislosť média na Slovensku môže byť ohrozená aj prostredníctvom distribúcie. V prípade elektronických médií je to predovšetkým finančná politika Slovenských telekomunikácií. Tie síce nepredstavujú na celom území Slovenska monopol (ako konštatoval Protimonopolný úrad SR), sú však rozhodne dominantným subjektom na trhu a väčšinu medzinárodne koordinovaných (t. j. zaujímavých z hľadiska pokrytia územia) frekvencií je možné využívať iba prostredníctvom služieb Slovenských telekomunikácií.

Napríklad v roku 1996 zvýšili ST ceny za vysielanie na maximálnu cenu, akú im umožňoval cenový výmer Ministerstva financií, čo znamenalo nárast cien o 130 %. Konflikt medzi súkromnými vysielateľmi a ST mal dohru až v parlamente a ani privatizácia ST z roku 2000 nezažehnala existenciu nebezpečenstva likvidácie malých súkromných vysielateľov prostredníctvom cenovej politiky.

V tejto oblasti na tom nie sú lepšie ani printové médiá, ktoré na rozdiel od elektronických, nie sú nijak regulované. Politický vývoj v rokoch 1994 - 1998 umožnil, že dominantná tlačiareň (predovšetkým) denníkov a dominantná distribučná sieť PNS sa ocitli v rovnakých rukách - politicky blízkych vládnemu hnutiu, čo vytvorilo priestor na manipulovanie distribúcie tlače (horšie podmienky pre politicky neprijateľné tituly), nehovoriac o ekonomických tlakoch.

Obe spoločnosti napokon skončili v konkurze, v ktorom sa okrem iného pokúsil správca predať stánky PNS druhému distribučnému subjektu, ktorý je dnes majetkovo prepojený na spomínanú najväčšiu tlačiareň. Dôkazom nezdravej situácie je i kauza denníka Pravda z prelomu rokov 2000 a 2001, keď v dôsledku predloženia neprijateľnej zmluvy zo strany tlačiarne nevedela spoločnosť Perex, ktorá denník Pravda vydáva, ešte ani 29. 12. 2000, kde bude tlačiť noviny od začiatku roka 2001.

Korupcia boj médií

Média a ich úloha v boji s korupciou

Médiá zohrávajú významnú úlohu v realizácii ústavného práva občanov na informácie. Zároveň sú akousi "predåženou rukou" občana pri kontrole moci, pri kontrole správy vecí (prostriedkov) verejných. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám začal na Slovensku platiť 1. januára 2001 a jeho skutočné uvedenie do života bude dlhodobé - nie len kvôli nepripravenosti inštitúcií, ktorých sa týka a prípadným nedostatkom zákona (keďže je novým fenoménom v spoločnosti, je možné, že nie všetky situácie rieši ideálne), ale hlavne vzhľadom na potrebu existencie "uvedomelého občana", ktorý si bude svojich práv vedomý.

Do roku 2001 boli médiá v podstate takmer jediným prostriedkom, ako sa dostať k informácii, ktorú občanovi odmietli poskytnúť (alebo zdôvodniť). Publicistické relácie niektorých televízií a rádií, rovnako ako investigatívni novinári printových médií využívali možnosť klásť otázky tam, kam sa občan nedostal a zároveň využívali silu verejnej mienky a niekedy pomohli vyriešiť problém občana už len zverejnením faktov. Žiaľ, zverejnenie nie vždy stačí. Ak nenasleduje aktivita orgánov - či už činných v trestnom konaní, alebo poverených takou či onakou kontrolou - prípad zapadne prachom, resp. stratí sa v záplave ďalších. Navyše nie každý občan "nájde" médium, ktoré sa rozhodne jeho problém otvoriť.

V prípade zložitejších káuz nastáva ešte iný problém - slovenské mediálne prostredie nie je zatiaľ uspôsobené na skutočnú investigatívnu žurnalistiku. Médiá si nemôžu dovoliť zaplatiť novinára, aby tri mesiace seriózne sledoval problém a po tomto čase napríklad dospel k poznaniu, že úvodné indície boli nesprávne a problematika sa ani nepremietne do uverejneného materiálu. Preto sa často na verejnosť dostávajú len jednoduché a jednoznačné prípady, alebo sa správy o zložitom probléme pohybujú iba na (a často bulvárne zafarbenom) povrchu.

Úloha médií v odhaľovaní korupcie doteraz bola a bude aj v budúcnosti nezastupiteľná. Kam sa nedostane občan, dostane sa novinár. Existujú situácie, keď je občan natoľko závislý od inštitúcie, ktorá je skorumpovaná, že s ňou nemôže sám bojovať. Nezávislý novinár však môže, resp. musí. Jeho úlohou je takéto inštitúcie nachádzať, objavovať problémy. Korupcia je nesmierne zložitý spoločenský problém.

Jeho skutočné riešenie nie je možné bez účinného postupu na všetkých úrovniach - od polície až po súdy. V tomto procese môžu veľmi dôležitú funkciu zohrať práve médiá - pravda, ak nie sú súčasťou korupčného reťazca, ktorý je potrebné rozťať. V opačnom prípade totiž médiá môžu snahu všetkých ostatných inštitúcií v tomto boji veľmi účinne oslabovať.

Aby mohli médiá bojovať s korupciou v spoločnosti, musí byť splnených niekoľko podmienok:

  • médiá musia byť nezávislé (politicky i ekonomicky),

  • majetkové pomery v oblasti médií musia byť transparentné,

  • novinári musia mať legislatívne garantovanú slobodu prejavu,

  • profesionalita novinára vzhľadom na jeho zodpovednosť musí byť definovaná (spoločensky presadzovaná

  • a garantovaná) nielen v rovine legislatívnej, ale aj etickej,

  • nástroje public relations (lobing, vzťahy s médiami) musia byť transparentné a rovnako ako v prípade

  • novinára definované v právnej i etickej rovine.

Autor:

Zuzana Mistríková, Milam Žitný

Úloha médií v boji proti korupcii, etika v médiách, korupcia v médiách

Transparency International Slovensko